Nazeranie je poetickým, pútavým a podmanivým pozvaním k znovuobjaveniu pradávnej tradície kontemplatívnej modlitby. Ide o modlitbu srdca, často v tichu a bez slov, pri ktorej jednoducho sme –zhlboka dýchame, sprítomňujeme sa, hľadíme na Boha a dovoľujeme mu, aby on hľadel na nás, pričom zotrvávame v láskyplnom spočinutí Božej prítomnosti.
Mnohí z nás často uviaznu v modlitbe, ktorá je „plná” nás a nie Boha, je viac o našom výkone, o tom, čo robíme, no menej o tom, kto sme, a tak sa nám neraz môže stať, že nám unikne to najpodstatnejšie – stretnutie so samotným Bohom. Autor pozýva čitateľa k tomu, aby začal vnímať modlitbu ako spôsob bytia, ako vzťah plný dôvery, blízkosti a porozumenia. Hovorí o tom, že Boh túži po našom srdci viac než po našich slovách či službe a že skutočná duchovná hĺbka sa rodí na mieste, kde zatúžime byť s Bohom „len tak”; kde od neho nič nevyžadujeme, o nič ho neprosíme, kde ho nehľadáme preto, čo nám dáva, ale preto, kým je. Tak odpovedáme na Ježišove hlavné prikázanie lásky: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!“ (Mt 22, 37-40).
Pretože, otázka neznie, či nás Boh miluje, ale či dovolíme, aby sa táto skutočnosť stala v našom každodennom živote realitou.
